Čo robiť, keď váš blízky stratí pôdu pod nohami?

Je sobotné popoludnie. Váš byt vonia čerstvou kávou. Prichádza vaša sestra. Vždy bola trochu excentrická, ale tentokrát je iná. Nesvoja. Po pár minútach mlčania sa postaví, otvorí balkón, vyhodí von svoj mobil a povie vám, aby ste urobili to isté, lebo vás odpočúvajú.

Zostanete zarazení. Hľadíte na ňu, na svoj telefón a ona pokračuje. Tvrdí, že je výnimočná, a že ju chcú využiť na vyššie ciele. Vie to vďaka správam, ktoré jej posielajú moderátori cez televízne programy.

Na druhý deň sa v obchode háda s predavačkami. Tvrdí, že ju ohovárajú. Každý pohľad vníma ako útok. Napokon, v okamihu precitnutia, s plačom hovorí, že cíti, akoby jej „JA“ a jej duša pomaly umierali.

Ste bezradní, zaskočení a zúfalí. Čo teraz?

Psychická porucha môže prísť do každej rodiny

Väčšina z nás si myslí, že sa nás to netýka. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má však každý štvrtý človek počas svojho života skúsenosť s psychickým ochorením a viac než polovica týchto ochorení sa prejaví už do 14. roku života.

Len v Európskej únii má podľa Eurostatu každý šiesty človek (17 %) symptómy depresie alebo úzkostných porúch. Napriek tomu je miera stigmy a neinformovanosti stále veľmi vysoká. Ignorovať príznaky psychiatrických diagnóz je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť.

Ako to rozpoznať, že to nie je iba zlá nálada?

Psychické poruchy často prichádzajú nenápadne. Zmeny nálad, podozrievavosť, paranoidné predstavy, neprimeraná podráždenosť, ústup zo spoločenských kontaktov. Spočiatku si to možno vysvetľujeme únavou, stresom, či „ťažkým obdobím“.

K varovným signálom patria:

• bludy (presvedčenie o prenasledovaní alebo výnimočnom poslaní),
• halucinácie (vnímanie hlasov alebo obrazov, ktoré nie sú reálne),
• extrémne výkyvy nálady,
• sociálne stiahnutie,
• zmeny spánkového rytmu a hygienických návykov,
• výrazná podráždenosť alebo agresivita,
• depresívne myšlienky a strata záujmu o život.

Rodina býva často posledná, kto si prizná, že ide o niečo vážnejšie. Okolie však takéto zmeny často vníma skôr. Ak vás niekto upozorní, že správanie vášho blízkeho je čudné, neignorujte to. Môže to byť prvý krok k tomu, aby ste mu pomohli.

Čo robiť ako rodinný príslušník?

Ak spozorujete u blízkeho človeka varovné signály psychickej poruchy, prirodzenou reakciou býva zmätok, strach a túžba všetko rýchlo „napraviť“. Je však dôležité postupovať citlivo a s rešpektom.

1. Nenúťte, motivujte

Aj keď máte pocit, že váš blízky musí ísť okamžite k psychiatrovi, priama konfrontácia a nátlak môžu spôsobiť opak. Skúste namiesto toho:

• hovoriť o tom, čo pozorujete – „Všimol som si, že si posledné dni veľmi smutná.“
• vyjadriť obavy a podporu – „Záleží mi na tebe a chcem, aby si sa cítila lepšie.“
• navrhnúť odbornú pomoc – „Možno by bolo dobré porozprávať sa s niekým, kto tomu rozumie.“

2. Buďte trpezliví

Psychická porucha mení vnímanie reality. Ak človek verí bludom alebo má paranoje, vaše argumenty logikou ho nemusia presvedčiť. Nepopierajte jeho prežívanie, ale snažte sa udržať bezpečný a stabilný kontakt.

3. V krízovej situácii konajte rýchlo

Ak váš blízky začne byť agresívny, sebapoškodzovať sa, alebo hovorí o samovražde, je čas konať:

• Zabezpečte, aby si neublížil, no chráňte aj samých seba.
• V prípade ohrozenia kontaktujte záchrannú službu a jasne vysvetlite situáciu.
• Ak je potrebná hospitalizácia, môže byť nariadená aj bez súhlasu pacienta v prípade vážneho ohrozenia zdravia alebo života.

4. Nezabúdajte na seba

Starostlivosť o blízkeho s psychickým ochorením je emocionálne a fyzicky náročná. Je v poriadku cítiť vyčerpanie, frustráciu či smútok. Pravidelne si preto doprajte čas pre seba. Nebojte sa vyhľadať pomoc – podporné skupiny, psychológ, kouč. Vzdelávajte sa o psychických poruchách – pochopenie situácie vám dá viac pokoja a istoty.

5. Sieť podpory

Nie ste na to sami. Spojte sa s inými rodinami, organizáciami alebo centrami, ktoré poskytujú pomoc rodinným príslušníkom. Skúsenosti iných vám môžu byť veľkou oporou.

Počúvajte nás v podcaste NE-RIEŠITEĽNÉ.